Minister Chrbet chce viac peňazí na protipovodňové opatrenia

11.09.2008 Poprad

Poprad 11. septembra (TASR) - Viac peňazí na protipovodňové opatrenia chce požadovať zo štátneho rozpočtu minister životného prostredia Ján Chrbet, ktorý dnes mapuje situáciu v júlovými záplavami postihnutých oblastiach ...
Pracovnú návštevu začal v Poprade na pôde Správy Povodia Dunajca a Popradu. Zaujímal sa nielen o postup obnovy, ale predovšetkým o preventívne opatrenia v protipovodňovej ochrane, ktoré odborne spravuje Slovenský vodohospodársky podnik. Ten v súčasnosti realizuje viaceré projekty približne za jednu miliardu korún (33,194 mil. eur), ktorá bola vyčlenená na tento rok zo štátneho rozpočtu. Protipovodňové opatrenia a ochranu obyvateľov považuje minister za priority v príprave budúcoročného rozpočtu. \"Viem, že vodohospodársky podnik má obmedzené finančné prostriedky. Deficit od roku 1991 je takmer 9 miliárd korún (298,74 mil. eur). Chcem však, aby boli prostriedky vynakladané správne, v potrebnej miere na protipovodňové opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu životov a majetku občanov a nie až potom na odstraňovanie škôd, \" konštatoval minister. Dodal, že ho zaujíma tiež spolupráca s civilnou ochranou, ministerstvom obrany, a to, ako tento systém funguje. \"Potrebujem poznať aj názory starostov. Tí musia predovšetkým robiť protipovodňové opatrenia sami. Vodné toky v obciach sú často zanesené. Starostovia musia požadovať od občanov, aby nehádzali do potokov odpad, nezatarasili brehy rôznym materiálom, aby udržiavali vodné toky v poriadku, \" zdôraznil J. Chrbet. Dodal, že v septembri sa má riešiť požiadavka, aby kompenzácie nákladov, ktoré obce vynaložili počas povodní, boli riešené zrýchleným spôsobom.
Riaditeľ Správy Povodia Dunajca a Popradu Anton Baláž pre TASR spresnil, že škody, ktoré záplavy spôsobili na vodných tokoch v okresoch Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa, dosiahli 105.000.000 Sk (34.853,61 eur). Najväčšie škody boli v okrese Stará Ľubovňa, kde si vodný živel vyžiadal v obci Čirč aj dva ľudské životy.
 

Vyberte región

mark